Zdroje a vedecké podklady
- Bikle, D. (2025). Vitamin D: Production, Metabolism, and Mechanism of Action. Endotext, NCBI Bookshelf.
- Cashman, K. D., et al. (2016). Vitamin D deficiency in Europe: pandemic? The American Journal of Clinical Nutrition.
- Bischofová, S. (2019). Stravovacie zdroje vitamínu D v českej populácii (4–90 rokov). Výživa a potraviny.
- Houghton, L. (2006). Argumenty proti ergokalciferolu (vitamínu D2) ako vitamínovému doplnku. The American Journal of Clinical Nutrition.
- Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 zo dňa 25. októbra 2011.
- EFSA (Európsky úrad pre bezpečnosť potravín). (2016). Referenčné výživové hodnoty pre vitamín D. EFSA Journal.
- Nemecká, rakúska a švajčiarska spoločnosť pre výživu (DACH). (2012). Referenčné hodnoty DACH pre príjem živín.
- EFSA (Európsky úrad pre bezpečnosť potravín). (2023). Vedecké stanovisko k tolerovateľnej hornej hranici príjmu vitamínu D vrátane odvodenia konverzného faktora pre monohydrát kalcidiolu. EFSA Journal.
- Grant, W. B., et al. (2025). Vitamín D: zdravotné prínosy založené na dôkazoch a odporúčania pre populačné usmernenia. Nutrients.
- Dawson-Hughes, B., et al. (2015). Tuky v strave zvyšujú vstrebávanie vitamínu D-3. Journal of the Academy of Nutrition and Dietetics.
- Nariadenie Komisie (EÚ) č. 432/2012 zo dňa 16. mája 2012, ktorým sa zriaďuje zoznam schválených zdravotných tvrdení pri označovaní potravín iných než tvrdení o znížení rizika ochorenia a o vývoji a zdraví detí.


Recenzie
Nikto zatiaľ nepridal hodnotenie.